TB SaS: Kľúčové bude odhadnúť riziká, nakoľko budeme nakoniec postavení pred povinné relokácie

Európska komisia vydala dlho očakávaný Pakt pre azyl a migráciu, ktorý prezentuje ako „komplexné riešenie migračnej politiky EÚ“. Prináša inovatívne prvky oproti návrhom z roku 2016 kedy bol predložený posledný migračný balík. Návrh sa zameriava na migráciu – procedúra na hraniciach, návraty, spoluprácu s tretími štátmi atď. V týchto oblastiach chce EK posilniť zodpovednosť najmä južných krajín za azylovú procedúru (jej zrýchlenie a efektívnejšie oddelenie ekonomických migrantov od osôb potrebujúcich medzinárodnú ochranu. Z pohľadu Slovenska sú tieto prvky vítané (ani v minulosti sme v týchto témach nemali zásadné politické problémy). Balík obsahuje viaceré pozitívne prvky a je v ňom snaha pritlačiť najmä južné krajiny zefektívniť hranične procesy a celkovú azylovú procedúru . Hoci nám EK bude návrh „predávať“ s naratívom, že neobsahuje povinné relokácie, nastavenie samotného mechanizmu solidarity naznačuje opak (resp. existuje značné riziko, že sa mechanizmus preklopí do povinných relokácií). Je pravda, že relokačný mechanizmus je v úvodnej fáze dobrovoľný, ale v prípade ak nie sú prísľuby na relokácie dostatočné, nastupujú automatické a povinné relokácie. Z hľadiska nastavenia našej pozície a reakcie bude kľúčové odhadnúť, aké sú riziká, že budeme v konečnej fáze postavení pred povinné relokácie (podľa prvotného hodnotenia je toto riziko reálne).